Súkromné stránky

Smrek L.s.r.o.

Prekladač - Translate

Návštevnosť
DnesDnes36
VčeraVčera99
CelkomCelkom38582

Echinocactus grusonii

Pestovanie ľahké
 
Taxón
Echinocactus aureua Meyen ex Pfeiffer, Enum. Cact., p. 68,1885, Ecinocactus grusonii Hildmann var. albispinus nom. inval., The Cactaceae, p. 503, 1981, Echinocactus grusonii Hildmann var. subinermis nom. inv., The Cactaceae, p. 505, 1981, Echinocactus grusonii Hildmann var. intertextus nom. inv., The Cactaceae, p. 505, 1981, Echinocactus grusonii Hildmann var. horridus nom. inv., The Cactaceae, p. 505, 1981. Existujú ďalšie mená, o ktorých Britton a Rose predpokladali, že by mohli patriť k Ehinocactus grusonii, napr. Echinocactus cornacanthus Scheidw., 1841, alebo Echinocactus galeottii Scheidw., 1841, ale si K. Schumann myslel, že patrí skôr k Echinocactus ingens. O týchto názvoch ale dnes máme len málo informácií, aby sme si potvrdili jednu z oboch alternatív.
 
Výskyt
Echinocactus grusonii rastie v mexickom štáte Quéretaro, v okolí prehrady Presa de Zimapan. Práve táto prehrada bola príčinou zániku veľkej časti areálu druhu, ktorý bol rozložený na strmých stráňach veľkého, dnes zatopeného údolia, neďaleko osady Vista Hermosa (Krásna Vyhliadka). Reppenhagen spomína o Villa Hermosa, čo je zrejme omyl, ale na niektorých mapách nájdeme taktiež meno Buena Vista. Pozostatky rastlín obývajú miesta na stráňach a vápencových, často aj veľmi strmých skalách nad priehradou.
 
Popis
Stonka je jednotlivá, spočiatku plocho guľovitá, neskôr aj krátko stĺpovitá, viac ako 1 m vysoká a 1 m široká, temeno husto pokryté mladými tŕňmi a belavou vatou, pokožka svetlozelená, rebrá početné, výrazné a úzke, korene vláknité, šikmo dolu rozložené, areoly veľké, vlnaté, asi 10 mm od seba vzdialené, stredové tŕne obvykle 4, šikmo z areoly postavené, asi 100 mm dlhé, žlté, okrajové tŕne v počte až 10, lúčovito okolo areoly rozložené, až 50 mm dlhé, žlté.
Kvet : Malý, 40-60 mm dlhý, asi 50 mm široký, kvetná trubka oblá, porastená množstvom šupiniek.
Plod : Guľovitý, s tenkou pevnou stenou, až 20 mm veľký, sprvu s hustou vatou, neskôr holý.
Semená drobné, až 1,5 mm veľké, hnedé, lesklé.
 
Pestovanie
Echinocactus grusonii je určite najrozšírenejším kaktusom v zbierkach, ale aj okenných parapetoch pestovateľov, ktorí sa o kaktusy inak nezaujímajú. Aj takým neskúseným pestovateľom sa kultúra darí, napriek tomu, že zanedbávajú mnohé podmienky, dôležitých pre správny vzhľad tejto rastliny.Pre krásny vhľad rastliny je potrebné jej poskytnúť čo najviac slnka a tepla, v dobe vegetácie na jar a v lete spotrebuje dostatok vody a niekoľkokrát do roka aj prihnojenie s niektorým z pľnohodnotných hnojív. Odvďačí s hustými, silnými, svetlo zlatožltými tŕňami, rýchlym rastom a plocho guľovitým tvarom. Žiaľ, na to, aby vykvitla, u nás potrebuje dostatočný počet slnečných dní a potom môžeme počut aj správy o tom, že sa v našich zbierkach vykvitla. 
     
Poznámky
Spolu so zavodnením údolia pod vodou zmizli aj milióny týchto rastlín. Zanedlho sa zdvihla vlna kritiky, na nich reagovala napríklad pani Helia Bravo a Sánchez Mejorada, ktorí v knihe Las Cactáceas de Mexico písali o tom, že lokalita bola zdecimovaná viac komerčným zberom, ako vinou štátnej hospodárskej činnosti. Tento argument ťažko obstojí, a to hneď z dvoch dôvodov. Jednak rastliny na pomerne neprístupných miestach sú komerčne nezaujímavé, jednak škôlkárska produkcia (aj dospelých a teda kvetuschopných) perfektných rastlín ponúkajú grusony za omnoho nižšie náklady a vo veľkom výbere. Nie je iný kaktus, o ktorom by bolo popísaných toľko papierov. Je to neuveriteľné, ale Unger vo svojej monografií o guľovitých kaktusoch severoamerického kontinentu uvádza viac ako 500 literárnych zdrojov, v ktorých sa o Echinocactus grusonii píše.