Súkromné stránky

Smrek L.s.r.o.

Prekladač - Translate

Návštevnosť
DnesDnes47
VčeraVčera99
CelkomCelkom38593

Ľahký tank BT

bt5Skratkou BT (z ruského Быстроходный танк - rýchlo idúci tank) sa označuje rad ľahkých rýchlych tankov Červenej armády používaných v 30. a 40. rokoch 20. storočia.
Vzorom pre tieto tanky bol ľahký kolopásový tank Christie M1930 vyvinutý americkým vynálezcom Johnom Walterom Christiem. Boli poháňané motormi Mikulina M-5 a M-6, ktoré boli výsledkom sovietskej licenčnej výroby amerického leteckého motora Liberty a španielskeho Hispano-Suiza 8Fb, ktoré však už čoskoro prestali vyhovovať požadovaným parametrom, keďže ich koncepcie vznikli už za prvej svetovej vojny. V neskorších verziách bol použitý motor Mikulina M-17, ktorý vychádzal z nemeckého BMW VI. Zaujímavosťou u týchto tankov je, že mohli jazdiť aj bez pásov.
Pre vývoj novej rady tankov inšpirovaných Christiem bola zriadená úplne nová konštrukčná kancelária, ktorá bola súčasťou charkovského závodu ChPZ pod vedením S. A. Ginzburga a N. M. Toskina.
Oba prototypy prišli do ChPZ v januári 1931 a boli označené ako Original I a Original II (niekedy sú označované ako BT-1, podľa iných prameňov je však toto označenie vyhradené pre 350 strojov var. BT-2, ktoré dostali namiesto kanónu dvojguľomet DT ráže 7,62mm). Prvý stroj prešiel skúškami a druhý stroj bol rozobraný na účely štúdie jeho konštrukcie. Prototypy sa stali základom prvého sériovo vyrábaného tanku, ktorý dostal označenie BT-2.
 
Sériové typy :
BT-1 - priame kópie Christieho prototypu (? 350 ks, guľomet a dvojguľomet)
BT-2 - prvý sovietského prevedenia (60 ks len s kanónom + 200 ks kanón + guľomet)
BT-5 - 1621 ks štandardných + 263 ks BT-5RT (veliteľská verzia s rádiostanicou)
BT-7 - 2596 ks štandardných + 2016 ks s rádiostanicou
BT-7-1 - valcová veža
BT-7-1 (U) - veliteľská verzia
BT-7-2 - veža s klinovitým profilom
BT-7A - 155 ks, krátke delo kalibru 76,2 mm
BT-8 - tiež BT-7M, 788 strojov, dieselový motor
 
Nasadenie tanku :
Tanky BT našli uplatnenie predovšetkým v radoch Červenej armády. Okrem nej ich používala ešte republikánska strana v Španielskej občianskej vojne (ktoré je ZSSR predal), Fíni, ktorí veľký počet týchto strojov ukoristili za Zimnej a Pokračovacej vojny, a Nemci, ktorí ich ukoristili v priebehu Veľkej vlasteneckej vojny.
Prvý bojový krst prekonali stroje BT na strane republikánov v Španielskej občianskej vojne (ZSSR dodal v lete 1937 do Španielska 50 ks BT-5). Ich nasadenie však končilo väčšinou neúspechom, nie však vinou tanku, ale neschopnosti republikánskych veliteľov, ktorí ho posielali do absolútne nevhodných akcií, navyše bez patričnej podpory pechoty.
Červená armáda nasadila stroj BT proti Japoncom v bojoch v Mongolsku. Ich akcie boli vyhodnotené úspešne aj napriek relatívne vysokým stratám, ktoré utrpeli. Pancierovanie tankov sa ukázalo byť slabé aj proti ľahkým protitankovým kanónom, však postačovalo na ochranu pred puškami a guľometmi.
Ešte lepšie boli tieto tanky vyhodnotené po invázii do Poľska v roku 1939, najmä ich najmodernejšie verzie BT-7. Ako vysoko kladná bola vyhodnotená ich rýchlosť a vysoká palebná sila. Nevýhoda slabého panciera sa nemohla pri tomto ťažení prejaviť, pretože nemali príležitosť sa stretnúť s prepracovanou protitankovou obranou.
O to zdrvujúcejším prekvapením bolo peklo, ktoré tieto stroje čakalo v Zimnej vojne proti Fínsku. Ku všetkému odhodlaní fínski tankoborci, extrémne ťažký terén i počasie a do hĺbky prepracovaná protitanková obrana so zručne maskovanými mínovými poľami, ktoré sa nemohli celkom obísť - to všetko spôsobilo ruským tankovým jednotkám obrovské straty. Na základe týchto skúseností došlo vedenie Červenej armády k záveru, že bude vhodnejšie prejsť k pomalším a ťažším, no lepšie pancierovaným strojom, ako bol napr. Tank T-34. Výroba strojov rady BT bola postupne zastavená.
Stroje BT tvorili podstatnú časť ruských tankových vojsk ešte v roku 1941, keď začala Veľká vlastenecká vojna. Tanky BT utrpeli ako všetky ostatné stroje strašné straty. Sovietski historici to zdôvodňovali ich zastaranosťou, ale moderný ruskí historici už priznávajú, že to je nezmysel. Všetky stroje rady BT vysoko prevyšovali nemecké Pz I aj Pz II a mohli sa ako rovné s rovným merať aj so staršími typmi Pz III a Pz IV či vylepšenými verziami typu Pz 38 (t). Podčiarknuté a sčítané to znamená, že pre viac ako 2/3 nemeckých tankov predstavovali lepšieho alebo vyrovnaného súpera.
Zásadný problém však predstavovali tieto faktory: veľmi zlé logistické zabezpečenie, neschopnosť dôstojníckeho zboru, zastarané a zlé metódy boja, neschopnosť alebo absencia riadnych prieskumných jednotiek a negatívny vplyv ruských politikov (najmä Stalina) a politických komisárov na vedení bojov. Tanky, ktoré mali slúžiť pre prieskum a prípadne obchvat nepriateľa, boli opakovane nasadzované do čelného útoku proti opevneným pozíciám nepriateľa alebo k čelnému boju s nemeckými obrnencami za absolútne nevhodných podmienok. Výsledkom takéhoto počínania musel byť zákonite masaker.
Za 2. svetovej vojny tanky BT doslúžili. Posledné exempláre BT-5 a BT-7, už skôr rarity, boli nasadené ešte na vedľajších frontoch druhej svetovej vojny v rokoch 1944 (karelská šija) a v auguste 1945 (proti Japonsku). Posledné stroje BT-7 sa ešte zúčastnili osláv konca vojny a potom boli vyradené a zošrotované.
Fíni ukoristili počas Zimnej vojny cez 30 opraviteľných kusov radu BT. V roku 1942 18 kusov prestavali na samohybné húfnice označené BT-42. Konca vojny sa ich dožilo 10. 9 z nich bolo zošrotovaných, posledný exemplár sa nachádza v Múzeu fínskych obrnených síl v Parole.
Nemci využívali ukoristené stroje BT ku strážnej a tylovej službe a pri operáciách proti partizánom.