Súkromné stránky

Smrek L.s.r.o.

Prekladač - Translate

Návštevnosť
DnesDnes24
VčeraVčera70
CelkomCelkom33934

Stredný tank PzKpfw III

pzkpfwiiih.saumur.000a1y8qPanzerkampfwagen III (resp. PzKpfw III alebo SdKfz 141) bol nemecký stredný tank, vyrábaný v rokoch 1937-1943. Celkovo bolo vyrobených asi 5650 strojov. Doterajšie tanky, tj. už vyrábaný PzKpfw I a vyvíjaný PzKpfw II, boli od začiatku vnímané ako prechodné a skúšobné typy.

Tank Pz III mal predstavovať hlavný bojový tank nemeckých vojsk v nastávajúcej vojne. Jeho pôvodné verzie boli vyzbrojené 37 mm kanónom, predpokladalo sa, že by časom mohli byť prezbrojené na 50 mm kanón. Tank sa v prvých ťaženiach osvedčil, hoci jeho relatívne slabá výzbroj sa ukazovala ako problematická, ak sa stretol s odolnejšími francúzskymi alebo britskými tankami. V roku 1940 sa preto začali objavovať prvé stroje s krátkymi 50mm kanónmi. Stroje s 50 mm kanónom (Panzer III J) boli napríklad použité nemeckými vojskami v bitke o Gazali.

Pôvodná koncepcia tanku bola prehodnotená počas začatí operácie Barbarossa. Tanky Pz III sa začali stretávať s masami tankov T-34 a KV-1, na ktoré ich kanóny vôbec nestačili. Urýchlene preto boli vyvinuté nové typy vyzbrojené dlhými 50 mm kanón (5 cm KwK 39 L / 60) a staršie tanky boli prezbrojované. Hoci tak došlo k značnému zvýšeniu úderné sily, Pz III stále ešte nepredstavovali adekvátny prostriedok na boj s ruskými partnermi. Nakoniec nezostalo než akceptovať skutočnosť, že Pz III bol príliš malý a ľahký a neumožňoval inštaláciu dostatočne silnej zbrane. Preto bola jeho výroba v roku 1943 ukončená.

Hneď v počiatku sa okolo tohto stroja objavil konflikt medzi zbrojným úradom a inšpektorátom motorizovaných vojsk týkajúci sa hlavnej výzbroje nového tanku. Kým zbrojný úrad (Waffenamt) považoval za dostatočný kanón kalibru 37 mm, druhá strana trvala na kalibri 50 mm. Nakoniec bol vybraný kanón menšieho kalibru pretože aj ostatné vojsko už bolo vyzbrojené protitankovými kanónmi 3,7 cm vďaka čomu stačila výroba len jedného druhu munície. Podľa požiadavky inšpektorátu bola však aspoň veža tanku konštruovaná tak, aby umožňovala prípadné neskoršie osadenie kanónom väčšieho kalibru.

V roku 1934 formuloval zbrojný úrad konečne požadované charakteristiky nového stroja a odovzdal ich firmám MAN, Daimler-Benz, Rheinmetall-Borsig a Krupp spolu s objednávkou na vývoj prototypu. Hmotnosť vozidla nemala podľa špecifikácií prekročiť 15 ton. Požadovaná maximálna rýchlosť stroja bola 40 km / h a posádku malo tvoriť päť mužov - veliteľ, strelec a nabíjač umiestnený vo veži, vodič a radista v prednej časti trupu. Stroj mal byť samozrejme plne pásový s výzbrojou sústredenou v otočnej veži.

Iba firmy Krupp a Daimler-Benz však doviedli vývoj až na postavenie prototypu. Stroj firmy Krupp, označovaný MKA, spočíval na podvozku zloženom zo šiestich plných pojazdových kolies, kolesá napínacie a kolesá hnacieho mechanizmu s kruhovými odľahčovacími otvormi. V hornej časti dosadal pás na tri podporné kladky. Trup tanku bol tvorený rovnými pancierovými doskami, ktoré boli spojené väčšinou zvarom. Za prudko skosenou čelnou doskou sa zdvíhala nadstavba v ktorej prednej stene sa naľavo nachádzal priezor vodiča. Ďalšie priezory boli na oboch bokoch. Ľavým vyzeral opäť vodič, pravý slúžil rádiotelagrafistovi, ktorý mal v tejto časti stroja svoje stanovište. Na plochoj doske nadstavby bola zhruba v polovici dĺžky stroja umiestnená plne otočná veža. V zadnej časti trupu bol potom motorový priestor. Predné spodné rohy veže boli skosené, čo sa stalo pre veže neskorších tankov štandardom. V čelnom štíte veže bola inštalovaná hlavná zbraň, kanón kalibru 37 mm a doplnkový guľomet kalibru 7,92 mm.

Testy oboch prototypov prebiehali v oblasti Kummersdorfu a Ulme na prelome rokov 1936 a 1937. Ako víťaz z nich vzišiel jednoduchší prototyp firmy Daimler-Benz vedený pod označením ZW čiže Zugführer Wagen (vozidlo veliteľa čaty). Ďalší osud neúspešného prototypu MKA nie je známy, ale zrejme doslúžil ako cvičné vozidlo.

Základná konštrukcia prototypu Daimler-Benz bola zhodná s tou od firmy Krupp. Podvozok pozostával z piatich relatívne veľkých pojazdových kolies s kruhovými odľahčovacími otvormi a gumovou obručou po obvode. Každé kolo bolo uchytené aj odpružené samostatne. Vpredu sa ďalej nachádzalo takisto perforované koleso hnacie a úplne vzadu koleso napínacie, obe zdvihnuté nad úroveň terénu. Zhora dosadal pás na dve podporné kladky s gumovou bandážou. Trup bol zvarený z rovných pancierových dosiek o sile 14,5 mm. Iba dno vane malo hrúbku len 5 mm.
Za samotnou čelnou doskou podvozkovej vane nasledovala rovná plošina, v ktorej sa nachádzali prielezy vodiča a radistu, uzavreté dvojdielnymi poklopmi. Z tejto plošiny sa zdvíhala čelná stena nadstavby. V jej ľavej časti bol odklopný priezor vodiča, v pravej potom korbový guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm uchytený v kruhovom strelišti. Guľomet obsluhoval radista sediaci v trupe tanku hneď vedľa vodiča. Rovnako v oboch bočných stenách nadstavby sa nachádzali odklopné priezory slúžiace vodičovi a rádiotelagrafistovi k výhľadu do strán. Zvyšní traja členovia posádky, veliteľ, strelec a nabíjač, mali svoje stanovište vo veži. Veža bola umiestnená na hornej ploche nadstavby zhruba v polovici dĺžky celého stroja. V jej bočných stenách boli prielezy pre strelca a nabíjača, oba opatrené jednodielnymi dvierkami otváranými do strany. Dvierka boli osadené jednoduchými štrbinovými priezormi. Ďalšie dva priezory sa nachádzali na bokoch veže pred týmito dvierkami. Tieto priezory boli rovnakého typu ako už spomínané bočné priezory vodiča a radistu. Dali
sa odklopiť smerom hore pre lepší výhľad. Počas pobytu v bojovej oblasti ale zostávali uzavreté a výhľad zabezpečovali len štrbiny v ich krytoch. Zo zadnej časti veže vystupovala časť oblúka veliteľskej kupoly, pod ktorou bolo stanovište veliteľa tanku. Kupola mala po svojom obvode osem symetricky rozmiestnených pozorovacích otvorov, ktorými veliteľ sledoval okolie vozidla. Po stranách tubusu veliteľskej kupoly, boli v zadnej stene veže umiestnené malé obdĺžnikové strieľne pre ručné zbrane opatrené krytmi. Sila pancierovania veže predstavovala 14,5 mm na všetkých stenách okrem stropu, ten bol silný iba 10 mm. Čelná stena veže niesla vo vonkajšom úchyte hlavnú zbraň tanku - kanón KwK 36 L / 45 ráže 37 mm. Po jeho pravej strane sa potom nachádzali dva spriahnuté guľomety MG 34. Celková zásoba munície na palube stroja predstavovala 120 nábojov pre kanón a 4425 nábojov pre všetky tri guľomety.

Varianty :
Pz III A - vyrobených pár prototypov, slúžili v Poľsku, vystrojený motorom Maybach HL 108 a kanónom 3,7 cm KwK 36 L / 46,5
Pz III B - vyrobených pár prototypov, slúžili v Poľsku
Pz III C - vyrobených pár prototypov, slúžili v Poľsku
Pz III D - vyrobených pár prototypov, slúžili v Poľsku a Nórsku
Pz III E - vylepšený podvozok a motor nahradený modelom Maybach HL 120
Pz III F - prvá sériová produkcia, vyzbrojený kanónom 5 cm KwK 38 L / 42
Pz III G - vyzbrojený lepšie pancierovanou vežou
Pz III H - pridané 30mm pancierové dosky na trup
Pz III J - zvýšený pancier trupu a čelnej časti veže na 50 mm
Pz III K - veliteľský tank
Pz III L - silnejšie opancierovaná verzia J
Pz III M - drobné vylepšenia
Pz III N - podporný tank s kanónom 7,5 cm KwK 37 L / 24
 
Významné prestavby :
Flammpanzer III (plameňometná verzia)
STURMGESCHÜTZ III (útočné delo)
Sturmhaubitze 42
Nashorn
Hummel (samohybné delo)
SU-76i (ruská prestavba na útočné delo)
.