Súkromné stránky

Smrek L.s.r.o.

Prekladač - Translate

Návštevnosť
DnesDnes36
VčeraVčera99
CelkomCelkom38582

Gymnocalycium denudatum

Gymnocalycium denudatum2

 

Pestovanie ľahké
 
Taxón
Gymnocalicium denudatum (Link et Pfeiffer, Abb. Und Beschr. Blühender Cacteen, II., 1, 1845
Echinocactus denudatum Lk. et O., Icones Plant. 17, 1828
Cereus denudatus Pfeiff.
Echinocactus denudatus typicus K. Sch.
 
Výskyt
Brazília - Rio Grande do Sul, Uruguaj - Tacuraembo, Riviera, Argentína - Misiones, Santa Ana.
 
Popis
Telo okrúhle, neskôr guľovitejšie, v starobe odnožujúce, cca 30-80 mm široké, epidermis lesklo tmavozelený. Rebrá (5-8) úplne ploche oblé, spočiatku bez hrboľov, neskôr s hrbole okolo areolz; Areoly riedke, ďaleko od seba vzdialené. Okrajové tŕne (5) belavo žlté, pritisnuté k telu, 10-15 mm dlhé, viac-menej stočené.
Kvet : takmer štíhle rúrkovité, až 50 mm široké s riedkymi, v plnom rozvití silne späť zahnuté okvetné lístky.
Plod : podlhovastý. Semená 1,5-1,6 mm široké, 1,8-2,4 mm dlhé, tmavo hnedé až čierné, prilbovitého tvaru, zvončekovite rozšírené s bazálnym uhlom Hile; testa jemne hrboľatá, lesklá, málo potiahnutá zvyškami arilovej pokožky; hilum v strede prehĺbené s hubovitým okrajom. Semená patria do subgenu Gymnocalycium Pfeiff., Subtyp denudata Lk. et O ..

Variety
V literatúre bolo popísané značné množstvo variet, rozdiely medzi nimi sú mnohokrát nepatrné. Podľa Backeberga (1959) sú mnohé z nich nejasné a nemožno vylúčiť, že sa jedná o kultúrne hybridy či kultivary. Z importných zdrojov možno v zbierkach vidieť rad ďalších foriem, ktoré nemožno priradiť k žiadnym popísaným varietám. Najusilovnejší bol japonec Y. Ito (1957), ktorý opísal nasledujúce variety:
var. andersonium (Haage jr.) Y. TTO - 7 rebier, podlhovastý rast, priame tŕne.
var. heuschkelianum (Haage jr.) Y. Ito 5-6 rebier, silne vpadnuté Areoly. 7 priľahlých tŕňov.
var. meiklejohnianum (Hagge jr.) Y. Ito - statné telo, 7 rebier, tŕne priľahlé.
var. golzianum (Mndt) Y. Ito - nejasné.
var. roseiflorum (Hidm.) Y. Ito - s červeným nádychom.
var. scheidelianum (Hagge jr.) Y. Ito - 10 rebier s úzkymi vystúpenými hrboľami a s nezakrivenými tŕňami.
var. wagnerianum (Haage jr.) Y. Ito - 6 a viac rebier, Areoly bohato plstnaté 2-3 silné tŕne.
var. wieditzianum (Haage jr.) Y Ito - telo väčšie, 7 rebier priečne ryhovaných, len 3 tŕne.
var. delaetianum (Haage jr.) Y. Ito - 8 rebier, vypuklé hrbole, vpadnuté, bohato plstnaté Areoly, 3-4 tŕne.
B Schütz (1966) vykonal rad preradenie. Variety andersonianum, heuschkelianum,
meiklejohnianum priradil ako variety k Gymnocalycium fleischerianum Backeb.,
var. golzianum a platne nepopísané Gymnocalycium denudatum
var. paraguayense (Haage jr. v 1. Mundt) Y. Ito n. n. opísal ako typické Gymnocalycium paraguayense (K. Sch.) Schütz, ku ktorému potom prekombinoval variety
var. roseiflorum,
var. scheidelianum,
var. wagnerianum
var. wieditzianum na úroveň variety a konečne
var. delaetianum priradil ako varietu Gymnocalycium megalothelos (Sencke) Br. et R.
Bez taxonomických zmien doteraz zostali:
Gymnocalycium denudatum
var. Backebergia paz. (Fričiana III / 15, 1963) - menší vzrast.
var. octogonum Y. Ito (1957) - podľa názvu 8 rebier, inak neznáme.
var. flavispinum (Schelle) Y. Ito (1957) - žlté tŕne.
Z ďalších, už neplatných mien, možno uviesť variety
durispinum,
roseum,
fulvispinum,
nigrispinum,
intermedium,
pentacanthum (čo je Gymnocalycium horstii Buining) a pri starostlivom pátraní by bolo určite možné nájsť ďalšie.
 
Pestovanie
Pri pestovaní sa nestretneme s ťažkosťami. Optimálne podmienky rastu sú: humózna zem, pritienenie stanovišťa, vlhký vzduch a teplota 30-35 stup. C. zimu v suchu pri teplote 5-15 stup. C., svetlo pri zimovaní nie je podmienkou. Rastliny dospievajú asi pri priemere 60 mm.
 
Poznámky
Značne rozsiahle geografické rozšírenie je zjavne príčinou veľkej variability na náleziskách. Tú možno ale očakávať aj u kultúrnych rastlín, keďže sú v Európe už pestované už od roku 1825 a zákonite muselo dôjsť k "vyšľachteniu" radu kultivarov. Preto, napriek popisu, môžeme vidieť i rastliny ďaleko väčšie a s väčším počtom tŕňov. Občas sa stretneme s jedincami, ktorých kvety majú zakrpatené peľnice.
 
Literatúra
Backeberg C. Die Cactaceae III: 1701, 1959
Backeberg C. Das Kakteenlexikon,: 166, 1976
Ito Y., Explanatory Diagram of Austroechinocactanae,: 170, 1957
Schütz B., Fričiana VI, 40: 11, 1966