Súkromné stránky

Smrek L.s.r.o.

Prekladač - Translate

Návštevnosť
DnesDnes21
VčeraVčera69
CelkomCelkom34062

Gymnocalycium quehlianum

g queh

 

Pestovanie ľahké
 
Taxón
Gymnocalycium quehlianum (Haage jr.) Berger, Kakteen, p. 221, 1929
Echinocactus quehlianum Haage jr., Monatschrift für Kakteenkunde, p. 43, 1899
Echinocactus platensis Speg. var. quehlianus (Haage jr.) Speg., Cacti. Plat. Tent., 1905
Druh je pomenovaný na počesť Leopolda Quehla.
 
Výskyt
Druh je rozšírený na viacerých miestach v provincii Cordoba. 
 
Popis
Telo je ploche guľovité, 70 mm široké a 35 mm vysoké, epidermis červenohnedý, temeno vpadnuté, takmer holé, s niekoľkými priľahlými tŕňmi; rebier 11, rovných, rozložených v bradavkách. Areoly okrúhle, s bielou vatou, neskôr holé. Okrajových tŕňov 5, lúčovitých, k telu priľahlých, asi 5 mm dlhých, vyrastajúcich zo spodnej polovice areoly, tŕne tuhé, u bázy vínovo červené, smerom ku špicu farby rohoviny.
Kvet : vyrastajú v blízkosti temena, dlhé 60-70 mm; kvetné lôžko a rúrka štíhle, šedozelené, s polkruhovými, červenkasto bielymi šupinami. Kvety nálevkovité, vonkajšie okvetné lístky kopijovité, špicaté, biele s vonkajším šedým pruhom; vnútorné okvetné lístky v 3 radoch, špicaté a rozštiepené, najvnútornejšie sú kratšie a biele; báza okvetných lístkov aj nitiek vínovo červenej, nitky v hornej časti biele, peľnice okrovožlté, čnelka biela, okrovo žltá blizna neprevyšuje tyčinky.
Plod : Semená 0,9-1,6 mm veľké, majú tvar mušle, testa červenkasto hnedá, lesklá, hilum veľké, eliptické, bazálne sa opuchnutými okrajmi.
 
Variety
G. quehlianum var. zantnerianum Schick, (Sukkulentenkunde II (SKG) 25, 1948) sa od nominátnej variety líši väčším počtom rebier, celokrajnými okvetnými lístkami, ktoré sú zvonku ružové a bielymi tyčinkami. Semená sú väčšie.
G. quehlianum var. rolfianum Schick, (Sukkulentenkunde II (SKG) 26, 1948) má široké, tupé a málo bradavito hrbolaté rebrá s priečnymi ryhami. Kvety sú krémovo biele, okvetné lístky celokrajné a nitky tyčiniek biele. Obe tieto variety opísal H.Schick vždy podľa jedinj rastliny.
Bozsing v Backebergovom Die Cactaceae 3: p. 1722, 1959 opísal ďalšie dve variety:
G. quehlianum var. albispinum Bozsing má biele tŕne s červenou bázou, epidermis je svetlejší, kvetné lôžko a rúrka silnejšie. G. quehlianum var. flavispinum Bozsing má čisto žlté krátke, priľahlé, zahnuté tŕne bez červenej bázy. V zbierkach aj v literatúre sa ďalej vyskytujú neplatné mená variet.
 
Pestovanie
Pestovanie tohto druhu je veľmi ľahké, toleruje aj značné pestovateľské prehmaty. Aj začiatočníkov poteší veľkým množstvom kvetov, ktoré kvitnú v niekoľkých sériách od apríla do septembra.
 
Poznámky
G. quehlianum patrí spolu s
G. parvulum,
G. intertextum,
G. moserianum,
G. ochoterenai,
G. ragonesei,
G. stellatum,
G. occultum,
G. triacanthum,
G. bodenbenderianum,
G. riojense,
G. kozelskyanum,
G. obductum do sekcie Quehliana Buxb.
Index Kewensis uvádza meno Gymnocalycium quehlianum Vaupel ex Hosseus publikovaný v Revista. Cent. Estudi. Farm Cordoba, 2/6, p. 22, 1926; cf. Gray Herb. Card Cacti., Issue 130, teda o 3 roky skôr ako bola uverejnená Bergrová kombinácia. Tento prameň však nebol pre autora tohto textu dostupný a nemohol preto posúdiť jeho možnú legitimitu, však upozorňuje na jeho existenciu. 
 
Literatúra
Anonymus (P.V.V.), Gymnocalycium quehlianum A.Berg., Kaktusárske listy, 11: 55, 1937
Backeberg C., Das Kakteenlexikon, p. 173, 1976
Frank G., The genus Gymnocalycium, Part IV, Cacti. Succ. J. (US), 49: 66, 1977
Nilsson M., Cerro Uriticoro, Kaktusy-Sukulenty 9: 7, 1988
Putman E.W., synonymie rodu Gymnocalycium, (slovenský preklad), p. 18, Brno 1974
Schütz B., Gymnocalycia radu Trichomoseminae Frič, Fričiana I / 6, 1962
Schütz B., Gymnocalycium quehlianum (Haage jr.) Berg., Gymnofil 13, 1, 1977
Schütz B., Monografia rodu Gymnocalycium, p. 111, 1986