Súkromné stránky

Smrek L.s.r.o.

Prekladač - Translate

Návštevnosť
DnesDnes21
VčeraVčera69
CelkomCelkom34062

Gymnocalycium bruchii var.evolvens

g bruchi4

 

Pestovanie ľahké

Taxón
Gymnocalycium lafaldense Vaupel, Zeitrchr. Sukkulentenk., 1: 192, 1924
Gymnocalycium bruchii (Speg.) Hosseus, Revista. Cent. Estudi. Farm. Cordoba, 2: 22, 1926
Druh bol pomenovaný podľa miesta výskytu, pohorie La Falda v Sierra de Cordoba, v Severnej Argentíne.
 
Výskyt
Druh sa nachádza v pohorí La Falda v Sierra de Cordoba (Argentína), vo výške 1500-3000 m n. m., Van Osten uvádza aj okolo 1000 m n. m. Rastliny rastú na suchom pieskovitom a kamenistom podklade a v skalných štrbinách vystavených plnému slnku. Zrážky dosahujú 400-700 mm ročne, hlavná doba dažďov je v lete, tj. v decembri až v marci. Júl a august je takmer suchý. 
 
Popis
Telo stonku 30-50 mm široké a vysoké, hore sploštené, tmavozelené, bohato odnožujúce, temeno prehĺbené a vyplnené tŕňmi, rebier okolo 12, pod areolami nie sú bradovito pretiahnuté. Areoly blízko seba, eliptické, 2-3 mm dlhé, s krátkou bielo vlnitou plsťou, ktorá neskôr mizne. Tŕne tenké, okrajových tŕňov asi 12-14 späť zahnutých, až 6 mm dlhých, stredový tŕň jeden, priamy, hnedý, často chýba.
Kvet : v zhlukoch blízko seba, asi 30 mm dlhé a 35 mm široké, kvetné lôžko asi 5 mm dlhé, so 4 širokými šupinami, okvetné lístky početné, vnútorné zašpicatené, 3-4 mm široké, jemne fialovo ružové s trocha tmavším stredným prúžkom, vonkajšie tupé , zelenkavo hnedé, okraje svetlejšie, tyčinky početné, nitky biele, peľnice svetložlté, čnelka s 8 lalokmi, svetlo žltej farby.
Plod : malý s malým množstvom semien.
Semená guľovité, asi 1 mm veľké.
 
Variety
Bolo popísaných niekoľko foriem, väčšina z nich však nemá opodstatnenie. Predovšetkým treba zamietnuť v r.1941 Oehmom popísanú
f. deviatum,
f. enormne,
f. evolvans a
f. feraternum. Nielen, že pochádzali z jednej lokality, ale aj uvedené znaky, ktorými sa mali od nominátnej variety aj vzájomne od seba líšiť, možno považovať, pri súčasnej znalosti celkového variačného druhu, za nepodstatné.
Taktiež Backebergom popísané G. bruchii var. hossei, v r.1941 Oehmom prekombinované ako G. lafaldense f. hossei, je rastlinou z taxonomického hľadiska značne spornú. Táto výnimka by sa mala údajne líšiť väčším kvetom, redšími lupeňmi a tmavo mäsovo ružovými tŕňmi. Jedna forma, o ktorej oprávnenosti by sa snáď mohlo uvažovať, je v r.1973 Haagom a Simonom popísané G. lafaldense f. spinossimum. Líšia sa nielen čiastočne odstávajúcimi okrajovými, 3-5 stredovými tŕňmi (podľa nich bola tiež pomenovaná), ale predovšetkým veľkosťou tela (výška až 150 mm, šírka až 70 mm) a menšou ochotou k odnožovaniu.
Ako dobrú varietu G. lafaldense však možno označiť taxón vedený v zbierkach väčšinou pod označením G. albispinum. Vyskytuje sa na úplne izolovanom stanovišti u Alta Gracia a od nominátnej variety sa líši početnejšími (okolo 25 v areole) a dlhšími, približne 10 mm dlhými bielymi tŕňmi aj prítomnosti väčšieho počtu stredových tŕňov. Ďalšou dôvodnou varietou G. lafaldense je nedávno objavená rastlina pomenovaná po jeho žene G. lafaldense
var. brigitae. Bola nájdená opäť na izolovanom stanovišti (Cordoba Taringa, 1850 m n. M.), Na ktorom sa však vyskytovala vo veľmi obmedzenom počte. Vyznačuje sa redším otŕnením a v dospelosti plochším tvarom tela. Habitom čiastočne pripomína G. Andreae a tak ju možno považovať za spojovací článok medzi G. lafaldense a G. Andreae
 
Pestovanie
G. bruchi patrí k najľahšie pestovateľným druhom tohto rodu. Veľmi dobre znáša nízke teploty pri prezimovaní. Ak je substrát dokonale vyschnutý, možno ho zimovať aj v prostredí, v ktorom klesá teplota pod bod mrazu. Hlavným problémom pri pestovaní tejto rastliny je jej ťažšie generatívne rozmnožovanie. Vykvitá totiž v skorých jarných mesiacoch, kedy peľ ešte zle dozrieva a aj pri úspešnom opelení obsahujú plody iba malé množstvo semien. Našťastie však možno druh ľahko rozmnožovať vegetatívnou cestou. Početné odnože (jedná sa o najvýraznejšie odnožujúci druh celého rodu) ochotne korenia, často už na materskej rastline. 
 
Poznámky
Druh je v zbierkach rozšírený pod dvomi menami, G. bruchii a G. lafaldense. V r.1918 našiel dr.Carl Bruch u Alta Gracia miniatúrne rastliny, ktoré odovzdal riaditeľovi Biologického ústavu a múzea v La Plata, prof. Spegazzinimu, ktorý ich v r.1923 opísal pod názvom Frailea bruchii. V r.1926 potom tento taxón dr.Housseus novo kombinoval ako G. bruchii (Speg.) Housseus. Zdalo by sa teda, že je všetko v poriadku a názov G. bruchii je platný. Má to však predsa len jeden háčik. V pôvodnom, na tú dobu veľmi podrobnom Spegazziniho popise je uvedené, že daný taxón má semenník pokrytý úzkymi šupinami, v ktorej pazuchách vyrastajú chumáčiky vlasov a niekedy aj štetiny. Z tohto dôvodu možno len ťažko takto popísanú rastlinu považovať za príslušníka rodu Gymnocalycium a je lepšie ju označiť za sporný, nejasný druh.
V r.1924, teda o rok neskôr ako bol publikovaný opis F. bruchii, opisuje prof.Vaupel G. lafaldense. Aj keď sa jedná o neskorší opis, bude z vyššie uvedených dôvodov treba meno G. lafaldense považovať za správnejšie. Druh podľa Buxbaumovho členenia patrí do radu II, Lafaldensia.
 
Literatúra
Backeberg C., Die Cactaceae, 3: 1698-1700, 1959
Schütz B., Gymnocalycium lafaldense Vaupel. Kaktusy 82, 18: 10-11, 1982
Schütz B., Gymnocalycium lafaldense forma spinossimum Haage jr. Ex Simon a ďalšie formy. Kaktusy 82, 18: 29-30, 1982
Schütz B., Monografia rodu Gymnocalycium, p. 39-40, 78-80, 1986