Súkromné stránky

Smrek L.s.r.o.

Prekladač - Translate

Návštevnosť
DnesDnes24
VčeraVčera70
CelkomCelkom33934

Mammillaria plumosa

mam plu4

 

Pestovanie ľahké

Taxón
Mammillaria plumosa Weber, Bois. Dict. Hort., P. 804, 1898
Neomammillaria plumosa (Weber) Br. et R., The Cactaceae, 4: 123, 1923
Chilita plumosa (Weber) Orcutt, Cactography, 2, 1926
Ebnerella plumosa (Weber) Buxb., Őesterr. Topánok. Zeitschr., 98: 90, 1951
Meno plumosus znamená ochĺpený, operený a vzťahuje sa k charakteru stavby tŕňov, ktoré nepichajú a vyzerajú ako drobné pierka.
 
Výskyt
Mammillaria plumosa je známa z celej rady nálezísk v štátoch Coahuila, Nuevo León a Tamaulipas v Mexiku. Najľahšie ju možno uvidieť v horách pri Casablanca medzi Monterrey a Saltillo, v Huastec Caňon u Monterrey, odtiaľ zasahuje na juh v pohorí Sierra Madre Oriental až po mesto Ciudad Victoria, smerom na západ zasahuje až po Viesca. Nájdeme ju najčastejšie v štrbinách vápencových skál, nezriedka na úplne kolmých platniach, útesoch, tiež ale v štrkových splazov rozpadajúcich vápencov a mramorov. Sprievodná vegetácia tu väčšinou úplne chýba, vzácne sa vyskytujú machy, paprade, lišajníky, z kaktusovitých potom možno pozorovať Ariocarpus retusus, Coryphantha spec., Echinocereus pectinatus, Thelocactus conothelos var. macdowellii, Turbinicarpus beguinii, Mammillaria melanocentra, M. multiceps a M. ritteriana.
 
Popis
Rastlina je trsovitá, tvoriaca aj niekoľko desiatok stoniek (hláv), ktoré vznikajú odnožovaním zo spodnej časti. Jednotlivé stonky guľovité, neskôr až valcovité; bradavky valcovité, hore zaoblené, mäkké, svetlo zelené. Areoly kruhovité, so začiatku s bielou vatou; axily väčšinou len s nepatrnou vatou, neskôr holé. Okrajových tŕňov až 40, dlhé 3-7 mm, rovnomerne rozložené po obvode areoly, ku stonke mierne zahnuté, navzájom prepletené, mäkké, nepíchavé, husto perovito ochlpené, najčastejšie biele, ale aj ružovkasté, hnedasté alebo krémovo žltkasté; stredové tŕne chýbajú.
Kvet : zvončekovitý, asi 15 mm dlhý a široký; okvetné lístky jazykovité často s tmavším, nazelenalým či červenkastým stredovým prúžkom.
Plod : kyjovitý, asi 8-10 mm dlhý, s mäkkým belavým až ružovkastým oplodím, po dozretí zasychá a medzi bradavkami zostáva aj po dlhší čas.
Semená asi 1 mm veľké, kvapkovité, hnedo čierne až čierne.
 
Variety
Z kultúry poznáme niekoľko farebných odchýlok v otŕnení, ktoré boli pestovateľmi provizórne nazývané "roseispina", "brevispina" a pod. Nikdy však neboli popísané a nemajú tiež zmysel, pretože sa spolu vyskytujú na rovnakých náleziskách.
 
Pestovanie
V kultivácii nerobí M. plumosa ťažkosti, dobre rastie v štandardných podmienkach, počas rastu vyhovuje pravidelná zálievka. Darí sa jej vo vyšších teplotách, preto preferujeme umiestnenie na plnom slnku. Podľa skúseností je v našich podmienkach vhodným substrátom kvalitný rašelinový substrát s prímesou jemných frakcií sopečných tufov, alebo perlitu (najmä pre vegetatívne množenie a intenzívne kultúru), a pri dostatočnom prihnojovaní aj pre pestovanie dospelých rastlín, pH subtrátu je vhodné upraviť na neutrálne až mierne kyslé.
Traduje sa, že neľahko kvitne. Považuje sa to za omyl. resp. nepochopenie požiadaviek rastlín. Pre násadu pukov, ktoré sa objavujú uprostred zimy, je vhodné, či takmer nutné, umiestnenie počas zimovania na svetle. Teplota v tej dobe nemusí byť vysoká. postačí 8-10 ° C. ale pre dokonalé opelenie, teda vývoj peľníc v pukoch, je v čase objavenia prvých pukov a počas kvitnutia predsa len vhodnejšia teplota nad 15 ° C. M. plumosa je na druhej strane známa svojím jednoduchým vegetatívnym množením. Väčšie trsy je možné rozrezať na jednotlivé hlavy, tie po ošetrení stimulátorom čoskoro zakorenia. Je však tiež možné oddeliť jednotlivé bradavky, ktoré tiež ľahko korenia a vzápätí vytvoria malé nové rastlinky. Vegetatívny spôsob je vhodný najmä pre množenie farebných a najkrajších (najhustejšie otŕnených) odchýlok, ktoré pri generatívnom spôsobe množenia (výsevom semien) nie sú v potomstve stabilné. Výsevom semien dostaneme na druhej strane pestrejšie potomstvo, z ktorého možno opäť vybrať najkrajšie jedince. Hoci sú semená pomerne malé, ľahko klíčia a kľíčence dobre narastajú, do kvetnej zrelosti však dospievajú až po 6-8 rokoch. 
 
Poznámky
Druh je radený do série Lasiacanthe, do blízkosti M. schiedeana a M. lasiacantha. V prírode je možné zriedkavo nájsť až 50 cm veľké vankúšovité trsy, pripomínajúce kopy topiaceho firnového snehu (odtiaľ je aj ľudové meno "snehová guľa"). Oveľa častejšie sa však vyskytujú menšie trsy, len s niekoľkými "hlavami", často aj skupiny niekoľkých rastlín za sebou, tak, ako kopírujú skalné škáry.
Hoci areál rozšírenia je pomerne veľký, nájdeme ich len jednotlivo, roztrúsene. Zaujímavé je, že rastie na strmých skalách, kde sídli v štrbinách, v ktorých sa hromadí dažďová voda. 
 
Literatúra
Anderson E. P., The kaktus family, p. 438, 2001
Bravo H. et Sánchez-Mejorada H., Las Cactaceas de México, 3: 154, 1991
Glass Ch. Et R. Foster, Mexican Logbook, Cacti. Succ. J. Am., 58: 61, 1986
Pilbeam J., New Mammillaria names, J. Mam. Soc., 25: 7-9, 1985
Pilbeam J., Mammillaria, The Cactus file handbook, 6: 230, 1999
Reppenhagen W., Die Gattung Mammillaria, 1: 290-291, 1991