Súkromné stránky

Smrek L.s.r.o.

Prekladač - Translate

Návštevnosť
DnesDnes41
VčeraVčera99
CelkomCelkom38587

Nototocactus submammulosus

Notocactus mammulosus v. minor 5199 Panarotto P6200013

 

Pestovanie ľahké
 
Taxón
Notocactus submammulosus (Lemaire) Backeberg, in Backeberg et Knuth, Kaktus ABC, p. 255, 1935
Echinocactus submammulosus Lem., Cacti. Gen. Nova Spec. Novae, p. 20, 1839
Echinocactus submammulosus Lem. var. submammulosus (Lem.) Speg., Anales Mus. Nat. Buenos Aires, 3/4: 496, 1905
Notocactus mammulosus (Lem.) Backeb. var. submammulosus (Lem.) Y. Ito, Expl. Diag., P. 245, 1957
Druh bol pomenovaný podľa svojho príbuzenstva s druhom Echc. mammulosus.
 
Výskyt
N. submammulosus je rozšírený v rozsiahlych oblastiach severnej Argentíny (Sierra de Córdoba, Sierra de la Ventana) až k Rio de la Plata a zasahuje aj do Uruguaja (západne od Montevidea, San Juan).
 
Popis
Stonka jednotlivá, zriedka dobrovoľne odnožujúca, zo začiatku plocho guľovitá, neskôr stĺpovitá, tmavo šedozelená, na temene svetlo žltkasto zelená, až 100 mm široká a 120 a viac mm vysoká; temeno znížené, hrboľaté, uprostred sporo pokryté bielou vlnou, neotŕnené. Rebier 13, priame alebo nevýrazne špirálovité, oddelené ostrými brázdami, hlbokými priečnymi záhybami rozdelené hrbole, pod areolami bradovite vystupujúce, na temene takmer kužeľovité; Areoly hlboko znížené, 4-6 mm vzdialené, široko eliptické až srdcovité, až 4 mm široké, slabo pokryté bielou plsťou, neskôr holé.Okrajových tŕňov 6-7, lúčovito rozložené, dva horné silnejšie a dlhšie, asi 7 mm dlhé, dolné slabšie , sotva 3 mm dlhé; stredové tŕne 2, horné 8 mm dlhé, podobné okrajovým, dolné oveľa silnejšie, až 11-22 mm dlhé, dolu smerujúce, obidva stredové tŕne silne sploštené; všetky tŕne žltkasto biele, s hnedými špičkami, najsilnejšie na báze rubínovo červenej.
Kvet : v blízkosti temena, 45-50 mm dlhé a široké; vonkajšie okvetné lístky hnedožlté so žltým okrajom a červenkastou špičkou a stredným prúžkom na vonkajšej strane; vnútorné okvetné lístky sírovej až svetlo chrómovo žlté, hodvábne lesklé; kvetné lôžko svetlozelené, pokryté krátkymi červenkastými šupinami, bielou vlnou a obzvlášť hore červenohnedými štetinami; kvetná rúrka široko lievikovitá, hore sa silne rozširujúca, so zelenými až hnedastými, pokrytá ako kvetné lôžko; nitky svetložlté, peľnice chrómovo žlté až žltkasté; čnelka bledo žltkastá až takmer biela, so 7-8-10 purpurovo červenými ramenami blizny, presahujúcimi peľnice.
Plod : Podlhovastý, svetlozelený až žltkastý, v zrelosti vyrastajúci a praskajúci pri báze.
Semená prilbovité, asi 1,2 mm dlhé a 1 mm široké, hilum bazálne, prehrnuté cez okraj testy.
 
Variety
N. submammulosus vykazuje v našich zbierkach len veľmi malé rozdiely a takisto zbery rôzneho pôvodu sú si veľmi podobné cez veľké vzdialenosti jednotlivých nálezísk. Už roku 1896 bol ako Echinocactus pampeanus popísaný taxón, ktorý bol neskôr priradený k tomuto druhu ako N. submammulosus var. pampeanus. Ako N. submammulosus boli označené zbery
HU 285 FR 425
WR 344 DV 17
FR 4 Schl 183
Zdá sa, že aj niektoré zbery označené ako N. submammulosus pampeanus patria skôr k N. submammulosus var. submammulosus - napr. WR 105.
 
Pestovanie
N. submammulosus nevyžaduje pri pestovaní žiadne zvláštne podmienky, naopak je to jeden z najodolnejších druhov notokaktusov, ktorý je vhodný aj pre začiatočníkov. Ľahko sa pestuje zo semien, ktoré sú dostatočne ponúkané. Proti blízko príbuznému druhu N. mammulosus si dlhšie udržiava guľovitý tvar a nemá taký sklon pri nižšej úrovni osvetlenia redukovať otŕnenie a vytvárať slabé dlhé stonky.
 
Poznámky
N. submammulosus je blízko príbuzný s druhom N. mammulosus, ako na to bolo upozornené už v prvom popise a zahrnuté do jeho pomenovania. Na rozdiel od N.mammulosus je N. submammulosus cez svoj rozsiahly areál len málo variabilný. Od N. mammulosus sa odlišuje hlavne menej početnými silnejšími rebrami s výraznejšími bradovitými výstupkami, zreteľne sploštenými tŕňami trochu menšími kvetmi s väčším výskytom červenej farby na vonkajších okvetných lístkoch. Charakteristický znak odlišujúci N. submammulosus var. pampeanus je počet rebier.
 
Literatúra
Backeberg C., Die Cactaceae, 3: 1649, 1959
Berger A., ​​Kakteen, p. 212, 1929
Schäfer G., Die Gattung Notocactus, Kakt./Sukk., 14: 95, 1979
Schumann K., Gesamtbeschreibung der Kakteen, p. 386, 1903