Súkromné stránky

Smrek L.s.r.o.

Prekladač - Translate

Návštevnosť
DnesDnes45
VčeraVčera99
CelkomCelkom38591

Thelocactus hexaedrophorus

Thelocactus hexaedrophorus

 

Pestovanie ľahké
 
Taxón
Thelocactus hexaedrophorus (Lemaire) Britton et Rose, Bull. Torrey Bot. Club, 49: 251, 1922
Echinocactus hexaedrophorus Lemaire, Cacti. Gen. Nov. Sp., P. 27, 1839
Echinocactus fossulatus Scheidw., Allg. Gartenz., 9: 49, 1841
Echinocactus hexaedrophorus Lem. var. fossulatus (Scheidw.) S.-D. ex Labouret, Monogr. Cacti., 251, 1853
Thelocactus fossulatus (Scheidw.) Br. et R., The Cactaceae, 4: 10, 1923
Thelocactus hexaedrophorus var. fossulatus (Scheidw.) Backeb., Die Cactaceae, 5: 2800, 1961
Echinocactus hexaedrophorus (Lem.) Br. et R. var. roseus Lemaire ex Labouret, Monogr. Cacti., P. 251, 1853
Echinocactus hexaedrophorus Lem. var. major Quehl, Monatsschr. Kakt., 4: 29, 1894
Thelocactus hexaedrophorus (Lem.) Br. et R. var. major (Quehl) Berger, Kakteen, p. 253, 1929
Echinocactus drogeanus Hilda. ex K. Sch., Gesamtbschreibung Kakteen, p. 438, 1898
Echinocactus hexaedrophorus Lem. var. drogeanus (Hilda. ex K. Sch.) R. Meyer, Monatsschr. Kakt., 27: 40, 1917
Thelocactus hexaedrophorus (Lem.) Br. et R. var. drogeanus (Hilda. ex. K. Sch.) Berger, Kakteen, p. 253, 1929
Echinocactus hexaedrophorus Lem. var. labouretianus K. Sch., Gesamtbeschreibung Kakteen, p. 438, 1898
Thelocactus hexaedrophorus var. labouretianus (K. Sch.) Berger, Kakteen, p. 253, 1929
Thelocactus hexaedrophorus var. decipiens Berger, Kakteen, p. 253, 1929
Druhové meno hexaedrophorus - nesúce šesťhrany (so šesťbokými hrbolcami), sa vzťahuje k výraznému znaku tohto kaktusu - rebrám, rozdeleným do robustných hrboľov.
 
Výskyt
Ako typová lokalita bolo určené Tampico - prístavné mesto na brehu Atlantického oceánu, miesto, kde tento kaktus rozhodne nerastie; bol odtiaľ pravdepodobne iba odoslaný do Európy. Za nový typ bola neskôr určená ilustrácia z Lemaireovej "Iconographie descriptive des Cactées" (1841) s tým, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o vyobrazenia rastliny, zbieranej Galeottim v San Luis Potosí, podľa ktorej bol zhotovený pôvodný popis.
Thelocactus hexaedrophorus subsp. hexaedrophorus sa skutočne vyskytuje predovšetkým v mexickom štáte San Luis Potosí, kde je najpočetnejší v oblasti, vymedzenej trojuholníkom s vrcholmi Huisache - Rio Verde - San Luis Potosí (mesto); ďalším ohniskom je Matehuala, odkiaľ výskyt presahuje na sever, predovšetkým však východným smerom do štátov Nuevo Leon (najmä okolie Dr Arroyo) a Tamaulipas (Miquihuanna, Mier y Noriega, ale aj ďalej na východ až do okolia Aramberri). Formy, pochádzajúce z najvýchodnejšieho San Luis Potosí, severného Duranga a priľahlej pohraničnej časti štátu Coahuila, patrí skôr do okruhu subsp. lloydii.
Subsp. hexaedrophorus je typickým predstaviteľom kaktusovej flóry Chihuahuašskej púšte, kde sa vyskytuje v kamenistom teréne vápencového pôvodu, väčšinou na otvorených plochách, teda na plnom slnku, v nadmorskej výške od 1100 do 2200 metrov.
 
Popis
Stonka jednotlivá, sploštená guľovitá až guľovitá, 50-80 mm vysoká, 80-150 mm široká, zelená až šedozelená; telo sa špirálovitými rebrami, rozdelenými do okrúhlych hrbolcov so šesťbokým základom, až 40 mm širokým; Areoly na vrchole hrbolcov, elipsovité, so začiatku s vlnou, neskôr sú holé, až 13 mm dlhé, predĺžené do krátkej hlbokej kvetnej brázdy. Tŕne málopočetné, najdlhší až 50 (-100) mm, stredový 0-1, okrajové 4-6, bielej, žltej, červenej, v starobe šedavej, ihlovité, okrúhle, priame alebo zakrivené.
Kvet : 30-50 mm široký, 30-35 mm dlhý, vonkajšie okvetné lístky ružové, svetlo, hnedo-červené so svetlejšími okrajmi, vnútorné okvetné lístky ružové s tmavším stredným prúžkom, biele s ružovým stredným prúžkom alebo čisto biele; tyčinky biele, peľnice žlté, blizna žltobiela s 5-10 bliznovými lalokami.
Plod : Zelený s červenohnedým nádychom, v úplnej zrelosti žltohnedý, súdkovitý s niekoľkými šupinami, 7-11 mm dlhý, 8-12 mm široký, v zrelosti od bázy pukajúcí.
Semená 1,5-2 mm dlhé, hruškovité, sa sieťovaným povrchom, čierne.
 
Variety
Thelocactus hexaedrophorus je variabilným druhom s množstvom lokálnych foriem, ktoré sa odchyľujú tvarom tela, usporiadaním rebier a hrbolcov, počtom tŕňov a farbou kvetu. S ohľadom na túto neľahko definovateľnú rôznorodosť by pri rozhodovaní o vnútrodruhovom usporiadaní bolo zrejme zatiaľ najsprávnejšie druh ďalej nedeliť kým sa nezíska podrobný prehľad o výskyte a stabilite jednotlivých foriem a nájdené zrozumiteľné zákonitosti.
Atlas kaktusov je však zameraný na pestovateľsky prijateľnejší koncept užšieho taxonomického poňatia a preto je tu uvedené kompromisné riešenie, založené na preukázateľných odlišnostiach v geografickom rozšírení. V tomto zmysle sa druh zvyčajne delí do dvoch poddruhov:
subsp. hexaedrophorus
subsp. lloydii (Br. et R.) N. P.Taylor, pochádzajúci zo severného Mexika, predovšetkým zo Zacatecas a odlišujúci sa menším vzrastom a väčším počtom tŕňov; rozdiely v kvetoch sú takmer zanedbateľné. Ďalšou charakteristikou je výskyt v krajine polopúštneho až savanovitého charakteru.
V roku 2000 boli popísané ďalšie taxóny z tohto okruhu, pochádzajúce z najfrekventovanejšej oblasti výskytu druhu - východnej časti mexického štátu San Luis Potosí. Pre nedostatok podrobnejších údajov sú tu uvedené len informatívne:
T. hexaedrophorus subsp. francúzsku Halda et Sladkovský
T. hexaedrophorus subsp. jarmilae Halda et Chvastek
T. hexaedrophorus subsp. kvetae Chvastek et Halda

 
Pestovanie
Thelocactus hexaedrophorus je so svojou mnohotvárnosťou ideálnym zberateľským a pestovateľským prírodným materiálom, s ktorým možno vytvoriť nádhernú špecializovanú zbierku. Rastliny samy o sebe nie sú nijako výnimočne náročné, pestujú sa zásadne zo semien a zakorenené pri dodržaní štandardných zásad, platných pre mexickej kaktusy z Chihuahuašskej púšte - priepustný neutrálne až mierne zásaditý substrát, opatrný striedavý zálievkový režim a veľa svetla (ale pozor, rastliny sú náchylné na popálenia, najmä na jar). Táto posledná požiadavka je podmienkou prirodzeného rastu a tvorby efektných tŕňov. Rastliny kvitnú zaujímavými, veľkými, na slnku plne otvorenými kvetmi niekoľkokrát za sezónu, plody dozrievajú skoro, približne po dvoch mesiacoch po opelení.
 
Poznámky
T. hexaedrophorus, ktorý je typovou rastlinou rodu Thelocactus, sprevádzajú neustále zmätky a nedorozumenia počnúc určením typovej lokality cez nepresné či viacznačné možnosti interpretácie skúpych pôvodných popisov až po ďalšie zbytočné opisy nových taxónov s nepodstatnými odchýlkami. Zmapovanie variability druhu a solídne vyhodnotenie zákonitostí a väzieb jednotlivých foriem je v dohľadnej dobe pravdepodobne nadľudskou úlohou. Podobnou paralelou je situácia okolo Ariocarpus retusus, ktorý mu býva v prírode častým spoločníkom.
 
Literatúra
Alsemgeest W. et al., Het geslacht Thelocactus - 5, Sukkulenta, 74: 274-279, 1995
Anderson E. F., A revision of the genus Thelocactus (Cactaceae), Bradley, 5: 49-76, 1987
Glass Ch., Foster R., The genus Thelocactus in the Chihuahuan Desert, Cacti. Succ. J. (US), 49: 213-226, 244-251, 1977
Halda J. J. et al., Miscellanea, new descriptions, Acta Mus. Richnov., Sect. natur., Rychnov nad Kněžnou, 7/1: 33-40, 2000
Lukeš V., Semenáče telokaktusů v kultúre, Aztekia, 4/2: 11-15, 1981
Lukeš V., Rod Thelocactus Br. et R., Aztekia, mimoriadne číslo, p, 41-65, 1982
Lux A., Staník R., Poznámky k rodu Thelocactus, Cactaceae etc., 1: 8-12, 1991
Mosco A., Zanovello C., A phenetic analysis of the genus Thelocactus Br. et R., Bradley, 18: 45-70, 2000
Pilbeam J., Thelocactus, The kaktus file Handbook, 1996
Šedivý V., Rod Thelocactus (K. Schumann) Br. et R., Atlas kaktusov, príloha, 12, 1997
Šubík R., Thelocactus hexaedrophorus (Lem.) Br. et R., Aztekia, 4/1: 15-16, 1981